Počas jarmoku si ľudia mohli aj zaspomínať. Nedávno vzniknutý klub amatérskych fotografov sa počas jarmoku predstavil vlastnou výstavou. Nazvali ju Život mesta a v remeselnej uličke ukázala stovkám návštevníkom dokumentárnu expozíciu života v Stropkove.

Klub nezávislých fotografov funguje sotva trištvrte roka. Avšak jeho členovia sú skúsenými fotografmi, ktorí už roky na fotkách zachytávajú realitu. Táto dokumentárna výstava bola počas krátkeho fungovania klubu už druhou v poradí. Vyše dvesto fotografií od šestnástich autorov si za jarmočný víkend pozreli stovky, ba aj tisíce ľudí. Niekoľko desiatok metrov inštalovaných fotografických spomienok na posledné roky boli verejné prístupné, stačilo prejsť uličkou remesiel. Pri organizovaní výstavy bolo autorom od začiatku jasné, o čom bude.

Andrej Belovežčík, jeden z jej autorov a známy amatérsky fotograf ocenený v rôznych fotosúťažiach svetového formátu, priblížil pointu expozície Život mesta: „Všetkým prechádzajúcim cez remeselnú uličku sme chceli pripomenúť, čo sa v Stropkove za posledné roky udialo.“ Dôvod, prečo si vybrali práve toto miesto, bol prostý: „Veľa ľudí nevie, čo všetko sa v meste deje počas roka. Iní sú zasa celý rok preč. A akurát na jarmoku sa tu väčšina z nich stretne. Uličkou sa denne prejdú stovky ľudí. Keby sme vystavovali v kamennej galérii, toľko divákov by sme nemali ani za celý rok,“ dodal.

Umenie k ľuďom

Aj keď organizátori označili celú výstavu za dokumentárnu, nepochybne ponúkla aj umelecký zážitok. „Výstava sa tiahne celou dĺžkou mestského parku a pestrofarebnosť všetkých fotografií tu spolu so stromami a všetkým ostatným vykresľuje atmosféru remeselnej uličky,“ pokračoval fotograf. Vysvetlil aj skutočnosť takýchto podujatí v dnešnom čase: „Je iná doba ako kedysi. Dnes do kamenných galérii príde minimum z masy ľudí. Ak chceme výsledok, aby našu prácu videl veľký počet ľudí, prirodzene, exponáty tak musíme ľuďom ukazovať priamo tam, kde aktuálne sú.“ Ako nový klub, ktorý ešte len začína fungovať a stabilne rásť, chceli fotografi v ľuďoch aj prejaviť akýsi záujem, vysvetlil Andrej Belovežčík. „Takýmito akciami chceme prelomiť ľady a otvoriť si dvere k ľuďom,“ pokračoval. V tom prípade by sa im ľahšie spolupracovalo pri zbere historických fotografií, ktoré sú neoceniteľnou spomienkou aj artefaktom všetkých obyvateľov.